Poloha a popis
Vysoké Tatry ležia na severe Slovenska a spolu s Belianskymi Tatrami tvoria Východné Tatry – najvyššiu časť celého karpatského oblúka. Na slovenskej strane zaberajú väčšinu pohoria, menšia severná časť patrí Poľsku.
- Hlavný hrebeň26 kmOd Ľaliového sedla po Kopské sedlo.
- Najvyšší bod2 655 mGerlachovský štít, najvyšší vrch Karpát.
- Lomnický štít−3,4 °CPriemerná ročná teplota (1981 – 2010).
- Zrážky2 000 mmPribližne toľko ročne spadne vo vrcholových polohách – najviac na Slovensku.
Poloha a hranice
Pohorie sa tiahne od Ľaliového sedla (1 947 m), ktoré ho oddeľuje od Západných Tatier, po Kopské sedlo (1 749 m) na hranici s Belianskymi Tatrami. Po hlavnom hrebeni vedie štátna hranica s Poľskom. Na juhu pohorie lemuje Podtatranská kotlina.
Hrebeň a štíty
Hlavný hrebeň meria približne 26 km. Z neho vybiehajú bočné hrebene – rázsochy, a práve na nich leží viacero najvyšších vrcholov. Gerlachovský štít (2 655 m) nestojí na hlavnom hrebeni, ale na rázsoche, ktorá sa k nemu pripája pri Zadnom Gerlachu. Za ním nasledujú Lomnický štít (2 634 m) a Ľadový štít (2 627 m). Podľa Správy TANAP-u prevyšuje 2 500 m až 25 vrcholov.
Na juh vybieha päť hlavných rázsoch – s Kriváňom, Končistou, Gerlachovským, Slavkovským a Lomnickým štítom.
Doliny a vodopády
Pohorie rozčleňuje asi 35 dolín, ktoré vymodelovali ľadovce do typického tvaru písmena U. K najdlhším patria Bielovodská a Kôprová dolina, každá približne 11 km. Bielovodskú dolinu vyhĺbil najväčší tatranský ľadovec – bol dlhý 14,4 km a hrubý až 330 m.
Ľadovcové stupne v dolinách prekonávajú potoky vodopádmi. Kmeťov vodopád v Kôprovej doline je vysoký asi 80 m a patrí k najvyšším na Slovensku. V Mlynickej doline padá vodopád Skok (asi 25 m) a v Studených dolinách séria vodopádov Studeného potoka – Obrovský, Malý, Skrytý a Dlhý vodopád.
Plesá
V kotlinách, ktoré po sebe zanechali ľadovce, leží vyše sto plies. Najväčšie a najhlbšie na slovenskej strane je Veľké Hincovo pleso (asi 20 ha, hĺbka 53,7 m), najvyššie položené Modré pleso v Malej Studenej doline (2 192 m). Najznámejšie sú Štrbské pleso (1 346 m) a Popradské pleso (1 494 m).
Podnebie
Podnebie sa s výškou rýchlo mení. Kým v Popradskej kotline je priemerná ročná teplota nižšia ako 6 °C, na Lomnickom štíte je to −3,4 °C a mráz tam býva 278 dní v roku. Vo vrcholových polohách spadne ročne okolo 2 000 mm zrážok – najviac na Slovensku – a snehová pokrývka tu vydrží viac ako 120 dní.
V lete sú v horách časté búrky, priemerne 30 až 35 dní v roku. Silný vietor je bežný – najsilnejší náraz na Lomnickom štíte, 221,8 km/h, zaznamenali 24. februára 2017.
Vegetačné stupne
S pribúdajúcou výškou sa striedajú vegetačné stupne – od lesov na úpätí až po holé skaly pod vrcholmi:
Vegetačný stupeň | Nadmorská výška |
|---|---|
Podhorský (horná hranica) | 700 – 800 m |
Horský | 700 – 1 200 m |
Vyšší horský (smrekové lesy) | 1 200 – 1 500 m |
Subalpínsky (kosodrevina) | 1 500 – 1 800 m |
Alpínsky (hole) | 1 800 – 2 300 m |
Subniválny | 2 300 – 2 655 m |
Osady a doprava
Pod štítmi sa tiahne reťaz tatranských osád. Väčšina z nich patrí mestu Vysoké Tatry, ktoré má 15 mestských častí – k najznámejším patria Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso (časť osady patrí obci Štrba). Osady spája Cesta Slobody, ktorá vedie od Podbanského cez Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranskú Lomnicu až na Lysú Poľanu pri poľskej hranici.
Bránou do Tatier je Poprad so železničnou stanicou Poprad-Tatry na hlavnej trati Žilina – Košice a s letiskom Poprad-Tatry. Z Popradu jazdí Tatranská elektrická železnica do Starého Smokovca, na Štrbské Pleso a do Tatranskej Lomnice.